Moments

                   A tak som si dnes pre samú seba sľúbila že vám/ti napíšem ešte jeden príspevok.

Moments

Keby som mal ešte jednu možnosť voľby čoby som si vybral? Veta, ktorú si tak strašne často kladieme ale mnoho ľudí si neuvedomuje že spomienky nie sú práve to z čoho máme svoj život žiť, spomienky nám nedávajú nič len chvíľkové potešenie, úsmev alebo len slzy na niečim čo už dávno v mojom srdci ma byť zamknuté v siedmej komnate s odhodeným kľúčom od nej.Mnoho ľudí svoj život berie strašne negatívne a zabúda že jeho život sa neskladá len z momentov kedy plače, smúti.Vtedy človek zabúda na podstatu života, ktorý musí prežiť s chuťou a odhodlanosťou, lebo ďalšiu možnosť na život už nedostaneme. Určite si sa už stretol s typom ľudí, ktorí sa večne sťažujú, nato ako sa majú zle a všetko si veľmi vážne pripúšťajú k srdcu no pritom zabúdajú že okolo nich sú ľudia, ktorých problémy v porovnaní s tými jeho sú len jedno veľké nič. Áno, priznávam sama som bola takýto človek dokým moju jednu veľmi blízku kamarátku nenapadol ten hnusný v tejto dobe veľmi rozšírený "bacil" menom rakovina. Slovo, ktoré keď vyslovím tak sa na mojich rukách objaví husia koža a po mojom chrbte behá mráz. Dlho som netušila že touto chorobou trpí, dokým sa  mi raz sama nepriznala. Najprv som nemohla uveriť tomu že sa to mohlo stať práve jej,človeku,ktorého aj úsmev je sladší ako med, ktorý nikdy nikomu neublížil a ktorý pre mňa tak strašne znamená, a nevedela som čo robiť, verte mi ten pocit úzkosti a neistoty vás dokáže z vnútra zožierať celé dni a noci.Veľmi som sa trápila pre každú jednu ranu, ktorú som jej spôsobila a mrzela ma každá slza, ktorá jej,kvôli mne spadla z tváre.Po pár dňoch, keď som už ako ta tú hroznú správe pre dýchala som si začala všímať jej správanie a tú ľahkosť s akou žije aj napriek všetkému. Zrazu sa moje vnútro hanbilo že tento človek tu pri mne možno už o pár rokov nebude a užíva si život viac ako ja aj s takýmto veľkým problémom pričom som ja stále smútila kvôli zlému počasiu, zlej známke v škole. S odstupom času túto jej chorobu beriem ako moju veľkú vnútornú silu a aj tisíc krát by som si priala aby som ju radšej dostala ja ako ona, no od tej chvíle ako každý deň vidím jej život a chuť žiť si uvedomujem že život sa skladá s dobrých a zlých momentov a je len na tebe, ktoré momenty chceš zažiť vo svojom živote a ktorým momentom dovolíš aby v tvojom srdci usídlili. Práve kvôli nej som pochopila že život je jedna veľká séria(the carrie diarries) momentov, ktoré musíme nechať svojim životom plynúť aj napriek tomu či sú zle alebo dobré. Každý svoj údel prijmi s veľkým odhodlaním a s povahou leva, ktorý sa dokáže byť o to aby jeho život, deň, chvíľa, moment sa stal najkrajší v jeho živote. Veľmi ťa ľúbim zlatko a viem že si jedna veľká bojovníčka, ktorá svoj boj len tak ľahko neprehrá lebo rakovina je príliš slabé slovo na tak silnú ženskú akú si ty. A hej vy všetci pesimisti, OKAMŽITE S TÝM PRESTAŇTE lebo svoj život si skladáš a tvoríš sám, tak sa snaž aby bol stále len skvelý a nie zachmúrený, Veronika.

http://www.youtube.com/watch?v=PstrAfoMKlc

                                                                             presne tak!