Každý v mojom okolí stráca čas hľadaním tej pravej polovičky pre seba a občas zabúda nato že nič nádherne sa nájsť nedá, lebo to musí prísť samo, ako dar, trest alebo test. Získavame nové a nové známosti a stále čakáme ako sa to vyvinie, ako sa to po našom povie, zabíjame čas čakaním dokým sa "poriešime" padne prvá pusa a povie sa sme spolu, je to oficiálne, ľúbim ťa. Akoby to že sa na sociálnej sieti v kolonke ,stav, konečne píše ,vo vzťahu, znamenalo niečo významne alebo zamilované fotky, statusy a popisy znamenali celý svet.
Ľudia zabúdajú no podstatu toho že žiaden status, stav alebo fotka nenahradí dotyk, bozk alebo prítomnosť milovanej osoby a často žijú v mylnej predstave, že závisť iných ľudí je teraz in. Byť zadaný nie je všetko, lebo nie vždy je láska ľahká, prostá a nekomplikovaná a vlastne taká nie je nikdy, na lásku treba dvoch(nie troch) a hlavne treba vtedy zabudnúť na nejaký hlúpy virtuálny život, lebo verte mi ani tisíc žlto smejúcich sa guľôčok, nenahradí ten pocit keď vidíš milovanú osobu smiať sa,s pocitom že ju robíš šťastnou a nezáleží ani od množstva virtuálnych bozkov, keď ten bozk spolu s motýľmi v bruchu a slastným pocitom na perách nezažiješ aj naživo.
Ona "lajkla" status jemu,jej sa zasa páči on a na svete je hádka nepodstatná hádka, ktorá ničí tú krásu medzi vami. Nemáte si čo napísať a vytráca sa tá iskra, z vašich očí, ktorá tu bola na začiatku. Myslím si že ľudia príliš podľahli sociálnym sieťam a strašne do toho zaťahujú aj to pekné, čo pekné malo ostať iba naživo.
Veľa vzťahov už stroskotalo kvôli tej bielo modrej svietiacej veci a mnoho ešte len možno stroskotá. Ale stále je tu tá druhá možnosť, že si lásku milovanej osoby konečne začneš užívať naživo a nie spoza elektronickej bedne, ktorá dokonca okrem krásy v láske kazí aj oči, zamysli sa nad tým o čo prichádzaš dokým nie je neskoro, sladké sny Wer.
